Bytové domy by v nemali fungovať iba ako krabice, do ktorých sa ľudia chodia vyspať medzi tým ako idú do práce. A už vonkoncom nie v dobe, kedy v našich domoch a bytoch trávime viac času ako kedy predtým. Bytový dom by teda mal žiť, mal by poskytovať svojim obyvateľom, ale aj svojmu okoliu priestor,kde bude môcť tráviť čas.
Myšlienka môjho návrhu Bytového domu na Súmračnej preto začína pri bunke, najmenšom prvku z ktorého sa skladajú žívé organizmy. Rovnako ako v organizme, aj v takom dome nemajú bunky iba jednu funkciu, preto som ich v tomto prípade rozdelil do troch hlavných kategórií. Bunky obytné, bunky komunikačné, a v neposlednom rade bunky komunitné.
Bunky ale nemôžu existovať len tak osamotene, a preto potrebujú štruktúru do ktorej by zapadli.
Z praktického hľadiska mi ako najlepšia základná štruktúra vychádzala jednoduchá modúlarna sieť, v tomto prípade sieť 3x5. Keď som do tejto štruktúry následne jednotlivým bunkám začal určovať funkcie tak, aby v nich vznikol ´rozumný´ mix, začali sa mi núkať viaceré dispozície, v ktorých by takýto dom dokázal existovať.
Vo všetkých vyššie znázornených alternatívach som od počiatku uvažoval o vynechaní jadra siete, za účelom vytvorenia átria, istého poloverejného priestoru, v ktorom by mohli obyvatelia domu tráviť čas, a pri tom mať trochu súkromia.
Do ´finále´ sa dostali tri alternatívy. Prvou, a nakoniec víťaznou, bol dom tvorený dvoma sppojenými pavlačovými blokmi, spojenými dvoma mostíkmi. Druhou alternatívou bol prísne uzatvorený átriový dom, ktorý bol ale hmoto príliš ´nemotorný´, a átrium pôsobilo príliš malo a uzatvorene. Tretia alternatíva pojednávala o vynechaní niektorých buniek z átriovej štruktúry, čím by vznikali originálne priestory. Nakoniec ale vyhrala pavlačová alternatíva, ktorá tvorí otvorenejší a vzdušnejší priestor, v ktorom sa nakoviec taktiež dali vynechaním buniek vytvoriť prepojené komunitné priestory.
