PÁNUBOHU ZA CHRBTOM
Zámer je poukázať ucelený obraz o tradičnej kultúre a bývaní na území Slovenska (s jednotlivými regionálnymi špecifikami). Do súčasnosti sa zrealizovali regionálne celky Orava, Liptova, Kysúc a niektoré časti Slovenska. Oblasti roľníckych usadlostí s obytnými a hospodárskymi stavbami, spoločenských sakrálnych stavieb. Kultúru a domy zo starých čias, ktorej obyvatelia už dávno nie sú medzi nami . Časy, ktoré sa už nevrátia. Chudobné slovenské vidieky, ktorého obyvatelia musia tvrdo pracovať, aby mali čo jesť, pomaly, isto odchadzajúcej doby, ktorá sa už nikdy nevráti. Navždy zanikne a zostanú len archívne pozostatky v podobe fotiek alebo audiovizuálnych diel. V dnešnom uponáhlanom svete, mnohí prejdú okolo a nevšímajú si, čo majú. Pre mňa sú tieto veci jedinečné a treba ich ukázať svetu.
Vo fotografií je mojou inšpiráciou slovenský významný fotograf Martin Martinček, ktorý sa venoval predovšetkým fotografovaniu prírody a ľudí Liptova. V umení sa o kráse veľa hovorí, no sú to vždy nejaké intelektuálne konštrukcie, ktoré vlastne nič nevysvetlia, pretože krásu nemožno vysvetliť, možno ju len v umení ľuďom dať. Martinček zachytáva obyčajných ľudí a ich niekedy až drastické príbehy do nádherne zachytenej fotografie – toto je pre mňa krása. Ľudskosť, úprimnosť a emócie.
Folklór K jedinečnosti ľudovej kultúry patrí nesporne i odev, ktorého neodmysliteľnou súčasťou je pôsobivá výšivka. Patrí na Slovensku medzi najväčšiu pýchu krajiny. Jej nadčasovosť podčiarkuje aj to, že je u nás stále významná. Charakteristickým znakom je aj to, že má silné regionálne korene, teda aj v rámci jednej krajiny sa môžu tradície silno odlišovať. Do folklóru môžeme zahrnúť aj tradičné ľudové remeslá ako sú (na Slovensku) včelárstvo, chov oviec, rezbárstvo, čipkované výšivky, či hrnčiarstvo.
Ľudová architektúra Je charakteristická svojim prispôsobením sa prostrediu. Nikdy nebojovala s prírodou, ale stala sa jej súčasťou, na čo sa pri novostavbách dnes často zabúda. Bola stavaná z miestnych materiálov, ktoré boli ľahko dostupné a nepotrebovali dlhú a náročnú prepravu. Stavalo sa s ohľadom na poveternostné podmienky a využívala takmer všetky výhody, ktoré prostredie ponúkalo. Dôležitou súčasťou ľudových stavieb bolo ohnisko, ktoré bolo najdôležitejšou časťou kuchyne. Spočiatku to boli otvorené ohniská v izbe.
Modrotlač sa zhotovuje technikou farbenia, pri ktorej sa pomocou foriem nanáša na plátno rezerva – pap. Tá slúži na zamedzenie preniknutia farby na jej miesto. Plátno potlačené papom sa po zaschnutí farbí ponorením do kade naplnenej indigovým roztokom – kypou. Rezerva sa následne odstráni praním v roztoku kyseliny sírovej a vzniká želaný vzor. Po vypraní a vysušení sa plátno naškrobí, vymangľuje a je pripravené na použitie. Do ľudového odevu a textilu prenikla naplno v 19. storočí a nadobudla množstvo rozmanitých podôb. Vidiecki obyvatelia si modrotlač objednávali podľa vzorkovníc priamo v dielňach alebo ju kupovali na jarmokoch. Najarchaickejšie boli veľké vzory tlačené drevenými formami z hruškového, orechového či javorového dreva. Na vytvorenie jemnejších motívov sa neskôr začali používať formy s vybíjanými drôtikmi a plieškami.
Ľudia na dedine žili stáročia v každodennom rytme, ktorý pod vplyvom zvykov a povier vytvoril charakteristickú ľudovú kultúru. Snáď najcharakteristickejším javom súvisiacim s príchodom jari na dedine boli a aj sú práce na poliach či v záhradách. Hoci sa agrárny rok začínal už v marci, v niektorých regiónoch napr. na Kysuciach to bolo kvôli klimatickým podmienkam neskôr.
Košikárstvo je pletenie predmetov z prútia, z koreňov drevín, z lubov, z kukuričného šúpolia i zo slamy (prírodných pletív). Je to jedno z najstarších remesiel, ktoré v nezmenenej forme prežilo až do súčasnosti. Košíky sprevádzajú ľudstvo odjakživa, ale keďže podliehajú skaze a opotrebovaniu, vieme o dávnych košíkoch menej ako napríklad o keramike.
Ľudí pribúda a zdá sa, že prírody ubúda. Možno tu raz budú generácie detí, ktoré nikdy neuvidia slamennú chalúpku, či voľne pasúce sa stáda zvierat, šumiaci les v stromoch Slnka alebo spievajúce ženy v krojoch či košikárov pletúcich ručne košíky na hríby. Ľudia nikdy nebudú spokojný s tým čo majú, nadávajú, hádajú sa, neprajú si. Týmito fotografiami chcem poukázať na to, aké krásy v sebe Slovensko zachováva, čím sme boli odjakživa originálny a za čo môžeme byť vďačný že máme teraz. Toto sú naši predkovia, ktorí žili v súlade s prírodou, čo to zažili, nejakú tú kultúru mali a väčšinu života prerobili a občas sa niečím zabavili. Domy bez elektiriny a vekovo vráskavé tváre na ktorých každá jedná vráska nesie svoj vlastný príbeh.
Document: PÁNUBOHU ZA CHRBTOM
photographer: Vlčáková// @fcdominika
IG page: @vlcakova.jpeg
camera: Nikon D7000, D5100
lens: Nikkor 18-105 mm f/3.5-5.6G ED VR, 50 mm
location: Slovakia (Orava, Kysuce, Liptov, Čičmany, Vlkolinec, Kotešová, Plevník-Drienové)
IG page: @vlcakova.jpeg
camera: Nikon D7000, D5100
lens: Nikkor 18-105 mm f/3.5-5.6G ED VR, 50 mm
location: Slovakia (Orava, Kysuce, Liptov, Čičmany, Vlkolinec, Kotešová, Plevník-Drienové)
